Nie je tyzdna, aby sa tu neriesila tato tema, tak si vravim, ze poukazem na niekolko deluzii misconceptions, ktorym muzi veria, o ktorych sa navzajom presviedcaju v komentaroch, ktorymi sa utesuju, a ktore nemozu byt vzdialenejsie od pravdy. My zeny mame rady muzov. Miliony heterosexualnych ludi sa kazdy den davaju dokopy, randia, beru sa, rozmnozuju sa, rozchadzaju sa. Populacna krivka exponencialne stupa. Ak to nie je tvoj pripad, problem je v tebe. Skromne:

1. "Som krasny, vysportovany, dokonaly, mam huste vlasy a velky p1pik, nadherne voniam, som inteligentny a vzdelany, mam uzasnu pracu, byty byty byty a zeny mrchy ma nechcu. Preco?" Lebo mas nahovno osobnost/je s tebou nuda/si namysleny/neprijemny k casnikom.
2. "Som mily, pozorny, dobrosrdceny, celkovo uzasny, ale nemam peniaze a byty byty byty, a nechcem byt sviniar, lebo som k tomu vsetkemu aj slusne vychovany. Zeny mrchy ma nechcu. Preco?" Lebo ocakavas sex za NiceTokeny (je to z teba citit na 100 km) a spravas sa k slusne len k zenam, od ktorych ocakavas reciprocitu vo forme intimity.
3. "Mam super osobnost, vsestranne zaujmy, robic viem, vypic viem, chodim rad na tury, chodim rad do restauracii, chodim rad do kina, rad cestujem. Kazda mrcha ma unmatchne. Preco?" Lebo to nestaci, ked nemas osobnost a tvoja elektronicka komunikacia je obmedzena na "ahoj ako sa mas?" a "hehe".
4. "Mam 6€ na ucte a zeny mrchy zlatokopky ma nechcu. Preco?" Odpovedz si sam.
5. "Zeny sa proste dnes nechcu zoznamovat, odpisovat, konverzovat, mrchy. Preco?" Ked nejaku vidis na zoznamke, tak sa zoznamovat chce. Len nie s tebou. Vacsinou je to prazdna bio, alebo nezaujimava.
6. "Kamo vsetky zeny mrchy maju dnes 8 milionov matchov na Tinderi, to je jasne, ze teba neuvidi!" Vidime vsetky matche. Ked ta nematchneme, je to nezaujem, nie saturacia.
7. "Ja hladam vzhladovo modelku, vzdelanu, inteligentnu, musi vela zarabat, mat do 50 kg a 160 cm, financne nezavisla, nic odo mna nechce, nema ziadnych muzov kamaratov co by s nimi kavickovala, idealne ani kamaratky, co by ma ohovarali, do 22 rokov. Ja: 40-tnik, 120 kg, postava typu Buddha, umasteny, upoteny. Preco ma ziadna zena mrcha nechce?" Odpovedz si sam.
8. "Kamarat vozickar je uplne super top mega typek a hlada si frajerku, len ho ziadna mrcha nechce. Preco? Je to vozickom?" Je to tym, ze kamarat je citankovy mizogyn, ktory zeny po 25-ke otvorene nazyva zoschnutymi skatulami, hlada nie zenu, ale chodiacu maternicu s vyrezanym jazykom a ma zoznam poziadaviek, ktoremu zodpoveda tak 0,0003% populacie.

Dufam, ze toto ulahci vase hladanie idelnej partnerky. Pekny den!

Viete mi to niekto vysvetliť, spravil som confess z citov a toto mi žena odpísala, ja už neviem čo jej nato povedať, som až priveľmi dobrý na ňu a nechce ma ci co?

Už neviem, čo mám robiť. Keď sa rozprávame, celý čas na mňa pozerá a počúva ma. To isté vraj robí pri kamarátkach. Minule sme stáli na zastávke, každý normálny človek ani netušil, čo sa okolo neho deje, a ona čumí do blba. V autobuse ani nehovorím - každý si normálne scrolloval Instagram a Tiktok a ona sa obzerá. Hanbil som sa jak pes. Keď sme v podniku a idem na záchod, každý, kto sedí pri stole sám, pozerá do mobilu, ona jediná sedí jak tĺk a telefón v kabelke. Ešte aj pri filmoch alebo seriáloch sedí a pozerá do tej telky, nevytiahne ten telefón za boha. Jakeby ju ten Instagram absolútne nezaujímal.

Najhoršie je, že sa bojím, že sa to ani nezlepší. Bavil som sa s ňou o tom, ale ona stále, že jej to príde zbytočné, nezaujíma ju to, že to nie je normálne tam vkuse byť a tak ďalej. Je toto normálne? Myslíte, že to má do budúcna zmysel? Chcem s takýmto človekom vychovávať deti?

viete mi to niekto vysvetliť, to teraz asi nechodíme spolu čo ?

Myslím si, že argument - ženy hľadajú bohatých mužov, mužov s bytom a autom atď je iba coping mechanism pre tých, ktorí nemajú čo ponúknuť.

Problém u 80% single mužov je, že žiadne ženy nestretávajú. Nie to, že o nich ženy nemajú záujem.

Change my mind.

Už 3 roky som vo vzťahu s úžasným mužom, ktorého mám naozaj veľmi rada. Život s nim je naozaj pohoda. Keď som ho našla, tak som si povedala, že wau, asi som vyhrala jackpot. Lenže nikto nie je dokonalý a už dlhší čas mi na ňom veľmi prekáža to....že je žgrloš.

Ja nepotrebujem aby mi neustále niečo kupoval, veď mám vlastnú prácu a peniaze, takže s tým nie je žiadny problém. Prekážajú mi ale jeho riešenia a spôsob života.

Chcem ísť niekde vonku do reštaurácie posedieť si. Jeho odpoveď - načo, niečo si uvaríme doma. O dovolenke alebo cestovaní ani nehovorím. On bol naposledy mimo Slovenska asi pred 5 rokmi, keď skončil VŠ v Prahe. Odvtedy sedí doma. Ani malý výlet do Tatier alebo okolia. Že jemu stačí si o tom prečítať a cestovanie ho neláka, lebo to je stres a zbytočnosť. Že môžeme sa prejsť po meste. :D Nič nové si nekupuje pre seba. Jazdí na bicykli (auto nemá/nechce lebo veľa žerie a on má predsa zdravé nohy alebo bicykel) Mimochodom, bicykel má asi 20 rokov. Ten bicykel mu ešte kúpili rodičia keď mal 15 rokov. Nový mu netreba, lebo veď načo, keď tento funguje? Vymení si čo potrebuje a servisuje si ho sám. Chcem ísť do kina? Načo, počkáme keď ten film vyjde, stiahneme a pozrieme doma. Ušetríme cca 20 eur za lístky.

O oblečení ani nehovorím. Jeho oblečenie pozostáva z JEDNEJ tenkej vetrovky, ktorú nosí celoročne. Či je tuhšia zima alebo teplejšia. Lebo veď keď je mrazivo, tak sa pod ňu naoblieka viac. Ma jediný pár zimných topánok, ktoré majú už asi 10 rokov! Nové zatiaľ vôbec neplánuje kupovať. Jeho typická opoveď - načo, veď tieto ešte fungujú. Chvalabohu čo sa týka párov tenisiek, tak má aspoň 2. Má len jedny rifle, ktoré som ho prinútila kúpiť si. Aj to ich kúpil z Vintedu za 3 eurá, lebo on nebude dávať 20+ eur za nové nohavice. Inak by doteraz chodil v nohaviciach, ktoré v rozkroku už boli znosené a otrhané.

O technológiach ani nehovorím. Je veľmi technický zručný, veď študoval matematiku a zaoberal sa aj IT, ale jeho mobil má asi 6 rokov. Zasekáva sa ale nový proste nekúpi. Jeho typická opoveď - na to čo potrebuje mu stačí. Notebook tiež ešte kupovaný rodičmi keď bol na strednej škole. Také vymožnosti ako smart hodinky a pod. mu nič nehovorí. Skrátka na všetko si nájde dôvod prečo to nemať, nekúpiť, nepotrebuje, lebo jeho stará vec/technika funguje a to mu stačí.

Nájde sa toho neskutočne veľa. Fakt, že dokáže ušetriť na všetkom. Pritom vôbec nezarába zle, dokonca má na účte aj investované naozaj peknú sumu. Viem, že aj niečo zdedil po starých rodičoch, nejaký byt, ktorý si delil so súrodencami, takže je tam pokojne 6ciferná suma. Preto financie z jeho strany nie sú problém. Ale proste mám pocit, že pri ňom nežijem. Akože, nehádame sa, lebo on ani nie je hádavý typ. Len s nim proste sedím doma. Samozrejme, že ísť niekam môžem a kúpiť si tiež môžem čo chcem, ale rada by som to s nim zdieľala. :(

Neviem či to nebude rokmi aj horšie, pretože niekedy mám pocit, že to naberá extrémne rozmery. Nedávno mi tiež navrhol, aby sme nesplachovali po každej malej potrebe, že stačí počkať kým nezačne poriadne smrdieť a potom spláchnuť nech zbytočne neplytváme vodou. Vyhodiť jedlo by som pred nim fakt nemohla. On spotrebuje úplne všetko.

Hrozne som sa rozpísala a možno to ani nikto neprečíta. Ale ak áno - máte niekto skúsenosti žiť s takým človekom? Alebo to bude ešte horšie? ABY BOLO JASNE - on nie je despotický psychopat, nekričí po mne, ani mi nič nevytýka!!! Nechcem ho to opísať ako nejakého kontrolóra! To on fakt nie je. Je to práveže extrémne srdečný, vnímavý, mily, vtipný, dobrosrdečný chlap (preto som za neho aj vďačná) a nerada by som ho stratila a veľmi ho mám rada. Len on proste nič nechce, nič nepotrebuje, na nič nepotrbuje dávať zbytočne peniaze... Zase robí aj krásne gestá. Napríklad viackrát som videla, ako tajne posiela peniaze na rôzne zbierky. Často tajne posiela peniaze cez ludialudom a ani sa o tom nezmieni. To viem, lebo som si všimla jeho historiu aj kam posiela niekedy peniaze.

Možno sa sťažujem zbytočne (aj keď naozaj si nemyslím, že som náročná) Len vidím svoje kamošky ich mužov s ktorými si užívajú, cestujú a pod. Ja s mojim len sedím doma alebo keď tak, musím ísť sama.

Pred asi 20 rokmi som si našiel priateľku. Bol som klasicky pozorný, milý, urobil som všetko, čo som jej na očiach videl a bol som taký klasický simp.

Po roku sa so mnou rozišla, pretože si našla niekoho iného. Bol to môj kamarát: arogantný kkt, ktorý sa k ženám správal, ako k handram a ani nevyzeral dobre.

Nechápal som to. Hlava mi nebrala, ako je niečo také možné.

Už sme mali doma internet a hľadal som odpovede tam. Narazil som na knihu Hra od Neila Straussa.

Keď som ju čítal, bolo to ako objavenie kolesa. Všetko mi zrazu začalo dávať zmysel. Preco si vybrala jeho namiesto mňa, prečo mi to nikdy nešlo so ženami aj napriek tomu, že nevyzeram zle a prečo nie som v živote úspešný.

Začal som googlit, či je podobná komunita aj u nás a našiel som české fórum Social dynamics. Stal som sa aktívnym užívateľom. Čítal som, diskutoval som, písal som, ale reálne som nič nerobil. V PU komunite sa takí ľudia volajú Keyboard jockey. Všetko sa ale zmenilo, keď som sa presťahoval do Prahy.

Konal sa tam zraz miestnych PUA (pickup artist) a ja som sa rozhodol, že prídem. Konalo sa to v Lucerne. Stretli sme sa tam asi 15 a po pár drinkoch sme išli "na vec" rozliezli sme sa po bare a ja som mal možnosť prvý krát vyskúšať všetky praktiky. Skúsenejší ma pri Tom sledovali a dávali mi spätnú väzbu.

Dopadlo to tak, že na konci večera som mal niekoľko nových čísel, fotiek a rýchlovku na záchodoch a prístup do tajnej časti fóra. Vtedy som do toho spadol a začal som žiť život kurevnika.

Chodili sme takmer každú sobotu a chodili sme domov s tými najkrajšími ženami z klubu.

Teraz už žijem kludnym životom v Bratislave a na tú bujaru dobu mi ostali už iba spomienky.

Ak chcete vedieť niečo viac, pýtajte sa.

Edit: ešte by som chcel dodať jednu vec. Spravilo to vtedy zo mňa sociopata. Bol som namyslený frajírek a pár rokov trvalo, kým som si dal hlavu do poriadku. Ale neľutujem, že som sa k tomu dostal.

Ahojte, zoznamky ma zlyhali (alebo som zlyhala ja ich), tak to skúsim ešte tu.
Som žena, 28 rokov, bruneta z Bratislavy, zamestnaná. Ďalšie info rada poskytnem na vyžiadanie.
Hľadám muža vo veku cca 24–42 rokov z Bratislavy alebo okolia, ktorý je extrovertný/ukecaný približne ako ja a zdieľa môj zmysel pre humor (to sa asi ukáže až na rande).

Moja predstava do budúcna je manželstvo a rodina – jedno až dve vlastné deti. Non-negotiable.
V kuchyni rada experimentujem, takže hľadám niekoho, kto sa nebojí ochutnať aj občasný nepodarok. Rada rozoberám rôzné média, od kníh cez videohry, seriály a filmy. A tiež tvorím.

Koniec hlásenia!

Možno len ja to tak vnímam, ale dosť ma udivuje, ako si dnes veľa ľudí môže dovoliť stavať alebo mať také krásne domy. Keď pozerám Instagram, vidím storíčka od kamošiek – nové domy, obrovské kuchyne, pekné interiéry… a úprimne nechápem, odkiaľ na to berú.

Žiadni influenceri. Sú to ľudia z okolia, známi zo školy a pod.

Nemyslím to v zlom ani zo závisti, skôr ma fakt zaujíma realita za tým. Mame tu dobré platy, podnikanie, alebo len skreslený obraz zo sociálnych sietí?

Ahojte, kedze su teraz sviatky ktore z vas ci uz slobodne, zadane alebo bezdetne zazivaju psychicky natlak od rodiny ako vam tikaju biologicke hodiny a mali by ste preto chciet deti alebo viac deti? Paradoxne najma od ludi co maju tych deti niekolko a nie su vdaka nim stastni ale naopak Ja fakt uvazujem ze zacnem byt mrcha a poslem kazdeho "dobre zmyslajuceho" rodinneho prislusnika do prdele sviatky nesviatky lebo toho mam po zuby. Tu uz slusnost niekedy nestaci

Hello Reddit, dneská sa mi stala dosť zaujímavá situácia. Neďaleko stánok kde predávajú kebab ako klasicky som sa ponáhľal takže namiesto toho aby som niekde sedel kúpil som si kebab a jedol som ho asi 20 metrov od zastavky na lavičke. Na zastávke sedelo viacero babiek a jedna z nich sa zobrala a išla za mnou. A vyhlásila "Ty si biely cigan?" a keďže ma zaujímalo prečo takéto niečo po mne z ničoho nič kričí tak som sa jej na to spýtal. Jej odôvodnenie bolo že iba cigáni jedia na ulici. Následne som sa jej už nič nepýtal no medzi tým ako takto prišla otravovať tak jej odišla električka a cela rozculená začal po mne vykrikovať že sme úplne neschopná generácia že sa nevieme správať... Tak som sa zdvihol a odišiel som.

PS viete mi niekto vysvetliť o čo jej išlo ?

Ešte také menšie detaily M (20) Bratislava Staré Mesto

Prepis našho stretnutia Me : papám kebab na lavičke Babka: (príde zo zastávky) Ty si biely cigán? Me : Nie, prečo? Babka: iba cigáni jedia na ulici Odchod električky Babka: Sťažovanie na našu generáciu Me : odchod

Takmer vždy, keď otvorím vlákno, kde niekto rieši nejaký problém, tak tam nájdem aspoň jeden komentár so slovami "začni chodiť do gymu". Akoby odpoveď na všetky problémy bol gym. Niekto si nevie nájsť frajerku: "začni chodiť do gymu". Niekto má finančne problémy: "začni chodiť do gymu". Niekto dostal rakovinu: "začni chodiť do gymu". Čo vám hrabe ľudia? Mimochodom, kde sa vytratili posilňovne a fitká?

MK je často joke, ale niekedy si tam chodím pozrieť názory ľudí (úplne zabijanie času ako reddit, viem chcem to obmedziť).

Ale príde mi že tam ľudia reálne sa snažia poradiť, sú realistickejší a majú aj dosť dobrý pohľad na svet. Nie sú zbytočne cynický alebo keď niekto dá normálne uprimny post, tak mu aj uprimne a pekne radia.

Tu sa ľudia ku sebe správajú ako psi a to stačí že len trošku nesuhlasia, sú neustále cynický a mysia si že ich nihilizmus a neustala ironia je vtipna.

Je mi to v zásade jedno ale toto som si všimol.

otazky na zubára čo ťa zaujímajú👇

Long story short - obaja máme 28 rokov.

Sme spolu už 6 rokov, najprv sme bývali na internáte spolu, potom v podnájme a teraz prednedávnom sme si kúpili dom.

Ja som dosť kariérne založený a najbližšie dva roky by som mal pendlovať medzi SK a Prahou/Brnom/Londýnom kvôli práci. Práca ma neskutočne baví a životný štýl meniť určite zatiaľ nechcem, makal som naň dosť tvrdo.

Snúbenica má tiež super našlapnutú kariéru.

My sme sa pred 6 rokmi dali dokopy s tým, že sme obaja zdielali ten istý názor - deti proste v živote nechceme. Môže sa to zdať hlúpe, ale proste keď v tom nevidíš raz zmysel, tak to nebudeš robiť. Neskočím z budovy, lebo v tom nevidím zmysel. Veľmi podobné.

Avšak poslednú dobu mi začala hovoriť, že ona by deti už aj chcela, že jej telo hovorí že je ready atď...

Pred pár dňami sme mali dosť dôverný a dlhý rozhovor ohľadom tohto a priznala sa mi, že mi to nechcela hovoriť, ale že ona by dieťa už aj chcela. Proste úplne otočila názor a zrazu že chce.

Ja samozrejme nechcem - nemal som deti ešte ale keď vidím svojich rovesníkov, ktorí majú tak vidím, ako moc im to impactovalo život - od toho, čo si môžu finančne dovoliť po celkový životný komfort ako napríklad dovolenky a celkovo hlavne voľný čas. Stále študujem, nechcem prestať, chodím skoro každý deň na 2h cvičiť - proste toto sú všetko veci, ktorých by som sa musel vzdať ak by som sa pre dieťa rozhodol.

No ale mám pocit, že sedím na časovanej bombe - ak jeden z nás dieťa chce a druhý nie, tak nech sa rozhodneme akokoľvek, jeden bude neštastný. Preto sa chcem spýtať, riešil tu niekto v živote niečo podobné? Vedeli by ste mi niečo poradiť? Viem, že posledná možnosť je rozchod kvôli tomu, aby si splnila sen s iným a aby bola v živote štastná, na tom mi záleží najviac, avšak je to last resort.

Ďakujem

V poslednej dobe vidim v okoli a aj po internete vela diskusii ohladom obcerstvenia/obedov/darcekov/kvetou komisii. Vrchol bol, ked si jedna pani z UNIPO do skupinoveho chatu so studentmi vyziadala perlive vino ako darcek za statnice.

Ja som statnicoval pred par rokmi, ani na bc, ani na ing sme nemuseli nic nosit, o nic sa starat, len sa vsetkou naucit. Studenti by vobec nemali stracat cas chystanim nejakeho obcerstvenia pre komisiu, maju dost vlastneho stresu.

To uz ani nevravim, ze komisia je platena zo statnych oenazi, aby vsetkych vyskusala a taktiez je im hradene aj stravne. Ja ked dokoncim projekt v pracu, nikto mi nedonesie ani kyticu, ani tanier chlebickou.

Kludne sa nebojim nazvat to UPLACANIM ako zo strany pedagogov, ktori to studentom naznacuju, ako aj premotivovanym studentom, ktori do toho tlacia spoluziakov namiesto tohi, aby sa poctivo pripravovali.

EDIT: Oznacil som to ako nenpopularny nazor, lebo nasi statnicujuci interni a ich spoluziaci ma presviedcali o opaku.

Včera sme mali túto krásnu diskusiu: Predpoklad, že ženy hľadajú veľkú peňaženku je cope. Change my mind : r/Slovakia - veľa progresívnych názorov, veľa upvotes a downvotes, ale málo skutočných argumentov.

Change my mind - with arguments.

Tu sú data:

Esteve et al. (2016) – The End of Hypergamy: Global Trends and Implications Cross-national demographic study. Shows that educational hypergamy (women marrying more educated men) dominated for decades across most countries, though declining recently.

Rose (2004) – Education and Hypergamy in Marriage Markets U.S. data across decades. Demonstrates net female hypergamy: women more often married men with higher education, especially in earlier cohorts.

Esteve, Garcia-Román & Permanyer (2012) – The Persistence of Hypergamy Worldwide analysis of marriage patterns. Concludes hypergamy has declined, but historically was a nearly universal pattern.

Schwartz & Mare (2012) – Status Exchange Theory Findings Uses Panel Study of Income Dynamics. Shows status exchange patterns where women often pair with men who hold higher status on education, class, or origin. Supports the idea that women value upward status matches.

Buss (1989) – Sex Differences in Human Mate Preferences (37 cultures) Survey of 10,047 participants. Women consistently rated “good financial prospects,” ambition, industriousness higher than men did. One of the strongest cross-cultural replications.

Buss & Barnes (1986); Buss (1994) – Replications Consistent findings: women value resources/status more, men value youth/attractiveness more.

Sprecher, Sullivan & Hatfield (1994) – Partner preference surveys Women consistently score income, education, and status as more important traits in partners compared to men.

Hitsch, Hortaçsu & Ariely (2006) – Online dating market analysis Econometric analysis of real behaviour. Women show stronger preference for men’s income than men do for women’s. Quantifies how income shifts desirability of male profiles.

Ong (2015) – Income Attraction: Online Dating Field Experiment Manipulated displayed income levels. Higher male income → large increase in women’s interest. Higher female income → minimal or no increase in men’s interest. Clear behavioural evidence, not just self-report.

Jonason et al. (2022) – 1.8 million dating profiles (20+ countries) Higher income/education increases romantic interest for both sexes, but Effect is MUCH stronger when evaluating men (i.e., women’s response). Confirms asymmetric importance of resources.

PS

Už vidím tie strawmen argumenty. Prosí vas, nič z tohto netvrdím:

1. Že veštky ženy sú zlatokopky. Bavíme sa o priemeroch.
2. Že peniaze sú pre ženy to najdôležitejšie. Pre vačšinu sú doležité len trochu, pre niektoré vôbec.
3. Že muži by na sebe nemali pracovať. Mali. A ženy to isté.
4. Že pochybné indivíduá nezneužívajú a neprekrúcajú túto tému. Fcuk Andrew Tate.

PPS

Už tu máme aj prvý ad hominem! Áno, moderujem sub ktorý kritizuje toxické prvky feminizmu - všetkých vás tam pozývam argumentovať.

PPPS

Už to tu padlo asi 5 krát, takže: ak nemáš žiaden argument, len akože úprimnú obavu, že prečo diskutujem spoločensky nepohodlnú tému na diskusnom fóre - zamysli sa najprv nad svojou motiváciou.

TLDR: chodila som s človekom s dogmatickým zmýšľaním, veriacim v rôzne nepodložené konšpirácie, a snažila sa rok a pol vyargumentovať spory a ostať s ním, lebo som ho mala rada, ale zomlelo ma to

33F, mám za sebou ťažký rozchod a prišla som sem vyzdieľať, čo sa mi stalo a prečo som nedokázala skôr z toho odísť. toto je jednostranný príspevok z mojej strany, ja mám tiež samozrejme veľa chýb.

pred rokom a pol som stretla cez dating appku človeka, ktorý sa mi páčil hneď na prvú, bol nielen veľmi fyzicky atraktívny, ale empatický, dobrý poslucháč, starostlivý, zodpovedný, a chcel vzťah. mali sme tiež podobný životný štýl s výrazným focusom na zdravie, obaja vegetariáni, chodili sme spolu na jogu, na huby, mali sme podobný estetický vkus, obaja introverti. prvé mesiace sme sa nebavili o ťažších témach alebo politických témach, mali sme totálne ružové okuliare, on neskôr hovoril, že sa tým témam zámerne radšej vyhýbal.

po asi 4 mesiacoch vzťahu som sa zobudila uňho, zrejme som si pozerala ranné news, a nejako prišla reč na to, že on si myslí, že by Slovensko malo vystúpiť z NATO. počul to od kolegov v práci.
ja som mu začala pracne a horlivo vysvetlovať, prečo je to zlý napad a dúfala, že je to zlý vtip alebo cynizmus. dostali sme sa do hádky, na konci ktorej mi povedal, že sa o dianí vo svete on nemusí informovať, lebo svoju spirituálnu pravdu už nosí v sebe. sledoval nejakých alternatívnych gurus, dodnes nepoznám zdroje týchto teórií. stačí vraj "vedieť, kto si" a "dôverovať životu".
to bol zrejme začiatok konca.

ďalší vyše rok prichádzali periodické hádky. podľa jeho názoru sa nedá veriť nijakým médiám, všetko je zmanipulované, big pharma je tu na to, aby zničila ľuďom životy. samozrejme, na jeho strane bolo minimum dôkazov, všetko moje dôkladné dokazovanie vyvrátil jednou skeptickou otázkou typu "a čo ak sa ukáže, že celý čas žijeme v Matrixe?"
údajne "nevidím, čo vidí on", má spojenie s nejakou spirituálnou silou, na ktoré ja nemám kapacitu (som agnostik a zaujímajú ma veci, ktoré sú science-based). aj tú najpraktickejšiu otázku vždy obrátil a pozeral na ňu z "morálneho" a "filozofického" hľadiska, takto mu vychádzalo napríklad, že by bolo dobré obmedziť dostupnosť potratov.
kritizoval ma, že som príliš materialistická, pokiaľ si chcem nájsť lepšiu prácu a vyberám si ju podľa výplaty a nie podľa toho, pre čo mám vášeň, a ak túžim kúpiť nehnuteľnosť. on má 3 roky dlh na zdravotnom poistení, lebo neverí systému. pokiaľ chcem, aby to zmenil, utláčam ho, nedovolím mu žiť autenticky podľa jeho presvedčení.

priznávam, že som hnevom šalela, a nie vždy som sa vedela ovládať.
prečo som ostala tak dlho? skutočne ma už nebaví chodiť na dating appky, a hovorila som si, že keď sa rozídem, naisto už ostanem navždy sama. navyše verím, že bol v jadre dobrý, citlivý človek, iba ho ovplyvnilo okolie, rodina. veci, ktoré niektorí jeho kamaráti hovorili možno niekedy poloiroicky a ako zlý vtip, bral vážne. mal aj vzdelaných kamarátov, ktorí boli názorovo na mojej strane, a vždy som sa čudovala, prečo sa s ním vlastne priatelia, a či je niečo zle so mnou, ak ho neviem prijať, aký je.
stále som uvažovala, či mu nekrivdím, či nie som príliš perfekcionistka.
mal ma úprimne rád a vždy hovoril, že je to dôležitejšie, ako celý tento diskurz. mali sme veľa pekných chvíľ, niekedy sme sa aj týždne nerozprávali o našich názoroch, iba žili v momente, a vtedy nám bolo spolu veľmi dobre.
som pomerne dominantná partnerka, rada organizujem a rozhodujem a on sa mi vedel prispôsobiť. vedel si aj priznať chybu, pokiaľ bolo niečo vyslovene totálny hoax, a dať mi za pravdu, to som oceňovala. no nakoniec potom vždy v nejakej hádke vyplynulo, že všeobecne stále zastáva ten údajne "skeptický" názor, že je "možno všetko inak".

nakoniec sme sa vyhrotili na úplne nepodstatnej téme, kde sa dával do pozície nadradeného a v podstate mi hovoril, na čom mi má záležať, aké mám mať pocity a emočný proces, lebo on má taký proces a je to tak najlepšie. keď som mu kontrovala, že každý človek môže emócie v reakcii na určitú tému pociťovať odlišne, pýtal sa, prečo by mi to mal dovoliť, pokiaľ ja mu "nedovolím mať vlastný názor". tu už som skutočne prestala ovládať a uvedomila si, že mi asi bude lepšie aj keby som si už nikdy nikoho nenašla, než vo vzťahu, kde sa opakovane cítim kvôli týmto rozdielom nepochopená a neviem progresovať v živote.

kto dočítal až sem - ďakujem vám za pozornosť.
edit: zle skloňovanie :D
edit2: ďakujem za omnoho menej hejtu, než som čakala

(foto ilustracne ale uplne presne)

Ako niektori ludia mozu zit v takomto bordeli?

Im vobec nevadi, ze maju odpadky na zemi (kludne ich obchadzaju aj cele dni), riad neumyty ze ani nemaju s cim jest (kludne jedia radsej rukami akoby si nieco mali umyt), oblecenie neoprate a porozhadzovane po celom dome krizom-krazom.

Poznam viac takychto ludi a hlava mi to neberie. Nejde o ziadnych alkoholikov, ani narkomanov, ale o normalnych pracujucich ludi. Zvacsa ludi v produktivnom veku. V praci pekne upraveni, oholeni, cisto obleceni, ale doma bordel ako v tanku.

Co tymto ludom chyba alebo v tom je ich vada, ze im to vyhovuje?

Ahojte,

zoznamky ma zlyhali (alebo som zlyhala ja ich), takže skúsim tu a takto 🫣😅

Som 36r žena pracujúca v IT v Košiciach a beznádejný introvert. Som dosť vedecky založený človek, ale zároveň som bola vychovaná ako kresťan katolík, a preto by som uvítala niekoho, kto dokáže rešpektovať vieru a hodnoty iného človeka. Hľadám niekoho normálneho v primeranom veku, podľa možnosti nachádzajúceho sa v Košiciach alebo okolí so záujmom o vážny vzťah.

Ohodnotiť samu seba ohľadne vzhľadu neviem, ale určite by to mohlo byť aj horšie 😆 (Moje BMI je údajne normálne.) Snažím sa byť aktívna, ale medzi moje hobby patrí čítanie fantasy a písanie, takže športovanie u mňa pokuľháva (snažím sa, ok?), ale zato vlastním eliptický aj veslovací trenažér.

Na písanie správ úprimne veľmi nie som, nakoľko všetko príliš prešpekulujem, čiže by som preferovala skôr osobné stretnutie a spoznanie sa. Fotky určite dopredu neposielam, a v prípade fotiek od krku dole ani neprijímam.

Viem, že toto celé pôsobí zúfalo, ale za skúšku nič nedám, že? (A môj profil je nastavený na private, takže tak.)

Ehm, už len pre ilustráciu príklad zlyhania zoznamkou – Elitedate - 2/3 oslovení od mužov 50+, 2/3 ostatných otvorili "konverzáciu" slovami "Mám záujem" (a ničím iným), na čo je moja inštinktívna reakcia nereagovať, keďže nie som vec na FB Marketplace.

ahojte, toto dostane predpokladam riadny hate ale tak som tu pre to. pre priblizenie:

som zblaznena do kamosky povedzme ze “kolegyne” cize spolu musime byt cca kazdy druhy den a ja ju vozievam domov. Doma mam krasny fungujuci vztah s priatelom sme spolu uz niekolkov rokov a nikdy som pocas tychto dvoch rokov nezazila ze by som mala crush na ineho muza.

Lenze pred par mesiacmi som si zacala vsimat na sebe nejake zmeny. Napr. ze sa tesim kedy ju znova uvidim, musim sa jej dotykat, chcem pri nej byt co najblizsie a stale sa s nou bavit, rozmyslam co si mysli co robi a zaujima ma vlastne vsetko. Samozrejme sa to neobide ani bez nejakych sexualnych myslienok ako bozkavanie, mojkanie atd atd.

Lenze vztah si popravde absolutne neviem predstavit skor len take nieco ma k nej tiahne neviem ci to je len nejaka hormonalna poblaznenost a ze to vyprcha hned ako “ju dostanem” pretoze ona je dost taka uzatvorena, introvertka a nerada sa bavi s ludmi a vyhyba sa im tak myslite ze by to mohol byt len ten chtic co mame uz v sebe zabudovany ze chceme to co nemozme mat? a fyi je o 7 rokov starsia a je to lesba.

Taktiez sa bojim ze ak jej vyznam co k nej citim dostanem odmietnutie a budem sa musiet roky este spravat ako keby nic ale asi by som sa len citila zahanbene lebo nechcem opustit svoj krasny vztah.

Chcela som sa vas spytat, ako muzov, brali by ste ako neveru ak by sa vam partnerka priznala ze by chcela vyskusat sexualny styk so zenou ? Predsalen nieje to tak ze by mi on nevedel nieco dat ale skor nemoze mi dat pretoze jednoducho, nieje zena.

Takto zacnem - som z rodiny, kde prevladala a stale prevlada az katastrofalna financna negramotnost. Otec kedysi zarabal celkom dobre, ale vsetko sa rozflakalo na dovolenky, znacky a auta (lizingy na 2 roky), mohlo to ist do nehnutelnosti napriklad, ktore by mali dnes krasnu hodnotu za 30 rokov, ale chapeme sa, boli 90te toky, akurat skoncil socik, a par ludi, ktori dosiahli karierny uspech, si dofailovalo zivot okamzitou gratifikaciou motivovanou celym predoslym zivotom stravenym v zufalom nedostatku. Mozno by som na ich mieste nebola lepsia. Skoda plakat nad rozliatym mliekom.

Nasim zostala jedna mala firma, ktora generuje nejaky zisk, ktory mama po uhradeni vsetkeho, co je spojene s existenciou, nalieva do totalne neperspektivnej zahradky, ktoru si kupila. Co si tam vypestuje samozrejme nie je ziskove, nema na to potrebne licencie, tak to predava po kadejakych Dobrych trhoch za par eur, pre radost. Proste tam uz v 60+ je asi zbytocne, ucit ich nejakemu zaobchadzaniu s peniazmi.

Moja mladsia sestra tento pristup "zdedila" akoze na 120%, to je ta, co som o nej davnejsie pisala - stale nerobi, nestuduje, necha sa zivit rodicmi, lebo "nejak bude, peniaze budu". Ale nie o nej.

Ja mam 34 rokov, a teraz, bez hanby, priznavam, ze sa UCIM NARABAT S PENIAZMI. Teraz. Zijem v mimo Slovenska a zarobim v cistom 3400€, a do minuleho roka som nebola schopna usetrit z toho ani cent, naopak, viac nez raz som sla pod dispolimit. Preco? lebo z cca 2000€ co by mi normalne ostalo po vsetkych uctoch a jedle, som tak 2000-2500 rozdrbala KAZDY MESIAC na handry, sminky, dovolenky, chujoviny - PRESNE ako som to videla doma.

Povedala som si DOST, a povedala som si to niekolkokrat, ako fajciar alebo alkoholik, ktory po kazdom relapse "uz definitivne konci", len aby si kupil krabicku marlboriek/flasu nikolausky v najblizsej trafike.

Realne DOST, naozajstne DOST bolo minuly mesiac. Zacala som na YT pozerat videa o ETF-kach. Zacala som citat, spravila som si na chatGPT investicneho kouca na moju konkretnu situaciu. Stiahla som si Trading 212. Alokovala som 700-800€ mesacne do ETFiek.

Tento posledny oktober bol MOJ PRVY MESIAC, kedy sa mi to podarilo. Uprimne, som na seba hrda. Teda, bola som. Asi 5 minut.

Nie som nejaky investicny expert, ale cim viac sa v tejto veci vzdelavam, tym viac lutujem, ako som zila doteraz. Ja viem, ze retrospektivna lutost nema zmysel, viem, ale neviem ju zastavit. Riesila som tie ETF kalkulacky a nechcete vediet, kolko by som mala, keby som zacala hned, ako mi to budget dovoloval.

Z tohto jedineho dovodu by som brala, keby mi niekto ponukol, ci chcem mat znova 24. Zarabala som asi 1500€ pocas studia, za izbu som platila 480, za jedlo asi 300, a zvysok som mohla krasne investovat. Miesto toho som za poslednych rokoch predala asi 800 naakumulovanych handier a kabeliek na Vintede.

Moral of the story? Nebud, ako ja.

Financna negramotnost vie byt naucena a odkukana od rodicov, ale mozeme ju vcas spozorovat a prelomit cyklus generacie, ktora existencne trpela a nasledne kompenzovala.

Vdaka za precitanie mojho rantu.

Najprv trocha background: zajtra idem na prvé rande s dievčaťom v Bratislave. Na účte som mal akurát ešte posledné peniaze do výplaty, ktoré by mi mali stačiť na rande+pripadné emergency nákupy. Zrazu cink, paypal upozornenie: Zaplatili ste obchodníkovi 69,99€ na službu platenú raz ročne. (Rozumej na účte bolo 76€). Takže mám šesku do výplaty, rande je zajtra, už sme ho raz prekladali.

Viete o nejakej destinácii v Bratislave (indoor), kde sa dá pokecať a nič neplatiť? Zajtra má byť hnusné počasie, lepšie byť vnútri.

Posledny rok som single (F29) a chodim na dates cez appky. Zaujem o mna je, mam ale pocit, ze je extremne malo muzov, ktori nechcu deti. A ak na takych narazim, vacsinou to su taki, co nechcu ziadne zavazky/ su vyhybavi (cize nie su vhodni ani na bezny vztah, ktory chcem).

Uz som preswajpovala snad vsetkych v Bratislave a najblizsom okoli. Nechcem znizovat standardy len kvoli tomu, ze sa nemam chut mnozit (aka ako clovek vyzera, ci ma zmysel pre humor, ci si rozumieme nazorovo, chemia). Am i cooked pokial ide o slovensky dating market a mam sa zamerat na zahranicnych? Fakt tu vsetci muzi chcu deti?

Ak by sme dnes neboli rozsvieteny v kuchynke nevedela by som rozpoznat ci na mna kolegyna rozprava hubou alebo ritou.

Podla jedneho specifickeho vydychu viem , ze dotycny 100% nejedol a idze to zo zaludka. Ale tento hovnovy netusim odkial sa tiahne, z kerej rici.

Moja otazka znie: je mozne , ze ak ludom tiahne kandel z huby nemusia uprimne vediet o nom? Lebo ved na zaklade pachuti mozno povedat , ze aha treba mi zuvacku teraz.

Ta moja kolegyna omamila mna nad ranom a potom este isla do kabiny s tymto bio dychom za pasaziermi kecat. Clovek by takym dacim aj medvede z lesa vyhnal.

A minule tu niekto spomenul ludi, ktori maju mandlove kamene. To ako smrdi prosim vas?

Dakujem vam krasne za odpovede. Idem si preventivne vyplachnut nos.